V zákulisí sa smejú nasadené ovečky a podpichávajúce včely, onedlho sa spoja a prinesú si do boja s Kudžom polomafiánsky základ. „Proč bychom se netešili?“ spievajú si voliči a čakajú na zmenu. Netušia, že je všetko dávno vymyslené. Kudžo má svojich ľudí všade, keď zvolia nového Kudža, bude stáť v pozadí a kšeftovať. Preto musí jeho zlosť vyzerať dôveryhodne. Skúša si ju pred zrkadlom a pení: „Kto im to dovolil?! Čo si myslia, že mi vezmú MOJE mesto? Nikdy!“ V skutočnosti sa teší, veď konečne nemusí byť toľko na očiach a bude sa venovať rodine. Deti vyrastú, my dozrieme a o štyri roky si zase nájdeme nejaké ZVIERATKO na hranie.
23. nov 2010 o 10:26
(upravené 23. nov 2010 o 11:37)
Páči sa: 0x
Prečítané: 269x
Poprdská zlosť a zvieracia terapia
Nikto by nečakal, že sa proti Kudžovi niekto postaví. Nervózny vodca chodí po svojej kancelárii s rukami za chrbtom a pení: „Kto im to dovolil?! Čo si myslia, že mi vezmú MOJE mesto? Nikdy!“
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)